Aké úžasné jedlo, mňam… Daj si ho patentovať! Je to možné a ako pristupovať k výnimočným receptom?
Stalo sa vám, že ste rodine/známemu/partnerovi predložili váš vycibrený recept a dotyčný sa rozplýval nad fantáziou na jazyku, nad spokojným bruchom a nad vašou šikovnosťou? Napadlo vám, či si recept môžete dať
patentovať alebo inak chrániť? Na fajnové recepty a na ich prepojenie s oblasťou práva duševného vlastníctva si posvietim v nasledujúcom článku.
Upozornenie: Som človek, ktorý veľmi rád varí a vymýšľa dobroty a ešte radšej ich konzumuje 🙂
Recept ako autorské dielo?
Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp ako také autorským pávom chránené nie sú. A teda napr. koncept kačky na mede chránený nie je. Je však chránený spôsob jeho vyjadrenia, ak ten je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľný zmyslami, takýto recept nebol okopírovaný a je teda jedinečný široko-ďaleko. A tak nielen známy to mág v kuchyni Jamie Oliver je autorom receptov, ale aj stará mamka môže byť hypoteticky autorkou jedinečného receptu.
Aby sme to trošku ľudsky priblížili, autor receptov, ktoré boli vyjadrené napr. v knižnej podobe, čo je splnenie predpokladu vo vzťahu k ochrane spôsobu vyjadrenia receptov (spomínaný Jamie O.), môže obmedziť iné osoby svojím autorským právom v použití písaného receptu v tejto chránenej podobe – autorské právo ho však neoprávňuje zamedziť ľuďom podľa jeho receptov variť a ani zakázať vlastné opisy čitateľov ako to-ktoré jedlo pripravili. 🙂
Oprávnenia autora receptov vyplývajúce z autorského práva sú teda značne obmedzené. Autorské právo poskytuje autorovi receptov publikovaných v knižnej podobe alebo napr. vo forme e-booku určité oprávnenia voči vysloveného kopírovaniu spôsobu vyjadrenia receptov, avšak ak chce niekto zverejniť svoje vlastné kuchárske pokusy podľa kuchárskej knihy alebo prepísať recept s vlastnými “vychytávkami”, autorské právo mu to umožňuje. Je to zapríčinené hlavne už spomínanou, že samotná myšlienka, spôsob, koncept (ktoré sú všeobecné a nie jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora) chránené nie sú.
Názov receptu a vzťah k ochrannej známke
Ak je jedlo výnimočné a jeho názov preň rozlišujúci, môže sa stať, že daný názov receptu (jedla) bude registrovaný ako ochranná známka. Typickým príkladom bol tzv. Cronut – výrobok niekde medzi mäkučkým croissantom a nadýchaným donutom (šiškou) – a práve nebol to obsah receptu samotného, ktorý cez ochrannú známku získal 
ochranu, ale názov tohto výnimočného jedla. Majiteľstvo ochrannej známky obmedzuje konkurentov predávať obdobné pečivo pod rovnakým názvom, a preto ochranná známka plní oveľa významnejšiu úlohu ako ochrana obsahu samotného receptu. Získať však registráciu ochrannej známky pre všeobecné názvy ako sú napr. bryndzové halušky alebo tatarčané pirohy možné nie je a zákon to výslovne vylučuje – nikto nemôže vlastniť názov národného jedla alebo jedla všeobecne známeho 🙂 Zneužitie takého monopolu by mohlo mať krvavé následky predovšetkým pre malé biznisy.
A teda patent?
Keď sa vrátime k začiatku článku, môžem si recept patentovať, tak ako sa bežne povie šikovnej kuchárke v hovorovej reči?
Dosiahnuť patentovú ochranu receptu nového, nevyplývajúce zo stavu vedy a techniky je oveľa jednoduchšie v USA ako v podmienkach nášho, oveľa menšieho, Slovenska. Len pre zaujímavosť, ak proces zahrnutý v recepte alebo skladba látky v recepte je nová a nie zjavná pre odborníka v danej oblasti – je recept spôsobilý na patentovú ochranu.
U nás je však patent viac prepojený s vynálezcovskou činnosťou a priemyselnou využiteľnosťou – t.j. recept musí byť využiteľný vo výrobe a aby bol patentovateľný je väčšinou výsledkom laboratórnej a výskumnej činnosti.
Príkladom patentu na jedlo v Európskej únii je patent anglickej spoločnosti Cadbury na čokoládu, ktorá je rezistentná voči teplu – čiže patent na čokoládu, ktorá sa netopí a na celkový proces jej výroby. Tento patent je najlepším príkladom na funkciu patentov – patenty chránia vynálezy, teda výsledky vynálezcovskej činnosti po dobu 20 rokov od podania patentovej prihlášky a následne sa dané “technické riešenie” stáva voľným a súčasťou stavu techniky.
Je know-how riešenie?
Čo však napr. s reštauráciou, ktorá má jedinečné recepty a na nich je postavený celý koncept reštaurácie? Ako sme si rozobrali, patentovať recepty je dosť nepriechodné, ak recepty nie sú využiteľné pre hromadnú priemyselnú výrobu. Reštaurácia v našom príklade by mala zvážiť registráciu ochrannej známky nielen pre poskytovanie reštauračných služieb, ale aj pre konkrétne špecifické jedlá a pochutiny. Navyše autora receptov do istej miery chráni autorské právo. Autorom je 
často zamestnanec a teda de facto v zmysle konceptu zamestnaneckého dielo autorské práva patria zamestnávateľovi. Pri obchodných rokovaniach s konkurenčnými reštauráciami však určite odporúčam zvážiť uzatvorenie dohody o mlčanlivosti vo vzťahu k know-how. Know-how je v právnej praxi chápané ako výrobnotechnické poznatky, ktoré zvyčajne nie sú výsledkom vedeckej alebo tvorivej činnosti, ale dlhodobej skúsenosti s optimálnym priebehom určitého procesu, technológie, receptúry. A tu nepochybne patria aj tajomstvá šéfkuchára 🙂
Želám príjemné varenie a veľa chuti do života 🙂
